Nektár z agave – populárne prírodné sladidlo

Existuje viac ako 100 druhov agáve, niektoré dorastajú až do výšky 2,5 m a priemeru 3,5 m. Vzhľadom sa podobajú kaktusom a yukám a vyskytujú sa v rôznych farbách. Všetky druhy pochádzajú zo Strednej Ameriky, predovšetkým z Mexika, a z južných častí USA, kde využívajú páliace slnko a vulkanickú pôdu bohatú na živiny. Bez ohľadu na druh obsahuje agáve významné množstvo vápníka, železa, horčíka a draslíka. Z niektorých druhov sa vyrába tequila (Agave tequilana).

Sirup z agáve se vyrába z Agave tequiliana a iných druhov rôznymi postupmi. Vyznačuje sa vysokým obsahom fruktózy, a preto i nízkym GI. Nektár (sirup) z agáve získava v posledných rokoch popularitu po celom svete. Dá sa aplikovať nielen do širokého spektra potravín a nápojov, nielen sladkých, ale i pre harmonizáciu chuti napr. do mäsových pokrmov. Výhodou nielen pre diabetikov je nízky glykemický index (po konzumácii sa pomaly zvyšuje glukóza v krvi), pretože v agáve obsiahnutý inulín (fruktan = dlhé reťazce zložené predovšetkým z fruktózy) sa hydrolýzou štiepi za vzniku fruktózy. Fermentácia inulínu je podstatou výroby tequilly. Prednosťou sirupu je, že nekryštalizuje, vydrží ca 3 roky.  Agáve americké je tiež známe ako americké aloe, aj keď patrí do inej rodiny ako pravá Aloe Vera Barbadensis Miller. Sladká tekutina známa ako med s vodou (agua miel) sa koncentruje v strede listov, v dužine. Šťava z listov pôsobí preháňavo, nie je však vhodná pre deti. Upokojujúco sa prejavuje na popáleninách.

Vlákna z listov (známa ako pita) je vhodná na výrobu povrazov, rohoží, hrubých tkanín. Agave nektár (tiež aj agáve sirup) bol nedávno daný na trh ako zdravá, prírodná náhrada cukru.  Nektár se obvykle vyrába z Agave tequiliana (modrá agave), ale i z Agave salmiana a z trnitých dúhových, modrých, zelených a šedých zafarbených druhov. Technológia získavania nektáru z rastlín je rôzna. Podľa postupu spoločnosti Volcanic Nectar sa pri zbere odstránia vysoké tvrdé špicaté listy a k zpracovaniu sa dopraví „buľva" agáve, ktoré je zčasti nad a zčasti pod zemou. V závode sa agáve ohreje najviac na 48 °C, aby šťava dobre tiekla. Robí sa drvenie a cedenie, šťava sa odstreďuje, hydrolyzuje, zahusťuje, až dosiahne medovitú konzistenciu a svetlo až tmavo jantarovú farbu (sladivosť 1,4 až 1,6).

Iným zpôsobom (napr. spoločnosť Madhava) sa získava nektár z Agáve salmiana. Keď začína rásť, vytvára hrubú stonku „quiote“. Tá sa na vrcholku odsekne, před tým jako celkom vyrastie, vydlabe sa dutina (odstrání sa jadrovník), ktorá sa zakryje kameňom. Rastlina zaplňuje dutinu šťavou zvanou „aguamiel”, tá sa každý deň odoberá a hydrolyzuje.

Prednosťou tohoto prírodného sladidla je podstatne vyšší obsah antioxidantov než má rafinovaný cukor alebo kukuričný sirup (HFCS), avšak nižší než med, hnedý cukor alebo javorový sirup. Nektár z agave sa často konzumuje priamo, tak isto ako med alebo javorový sirup. Pri aplikácii do potravinárskych produktov sa kalkuluje s vyššou sladivosťou, ako má cukor, a s obsahom vody (zvyšuje vláčnost pekárskych výrobkov). Určitou nevýhodou je, že ľahko tmavne, takže napr. pri výrobe pekárskych výrobkov je potrebné použiť nižšiu teplotu (ca o 4 °C) než je obvyklé. Vedcami je opísaných veľa druhov agáve, najznámejšími sú Agave americana var. Americana, Agave americana var. Expanse, Agave americana var. Latifolia, Agave americana var. Marginata, Agave americana var. Medio-picta, Agave americana var. Oaxacensis, Agave americana ssp. Protamericana, Agave americana var. Striata, Agave americana var. Variegata a ďalšie.